Plávanie slúžilo v histórii na prežitie, cestovanie, vojenský výcvik, rekreáciu i súťaženie. História plávania siaha tisíce rokov späť a zaznamenáva, ako sa človek učil pohybovať vo vode nielen z potreby, ale aj pre radosť, zdravie či športový výkon. V tomto článku sa pozrieme na jednotlivé obdobia vývoja plávania – od praveku až po najmodernejšie plavecké technológie a rekordy.

Prvé zmienky o plávaní v starovekých civilizáciách

Prvé dôkazy o tom, že ľudia plávali, pochádzajú z jaskynných malieb v Egypte, konkrétne z oblasti Wadi Sura (tzv. jaskyňa plavcov), starých približne 10 000 rokov. Obrazy postáv v horizontálnej polohe naznačujú pohyb pripomínajúci kraul alebo prsia. História plávania sa začína teda hlboko v praveku, pravdepodobne ako nevyhnutná zručnosť na prežitie – napríklad pri love alebo prekonávaní vodných tokov.

Aj v starovekom Mezopotámii, Asýrii či Indii bolo plávanie známe. Spomína sa v epose o Gilgamešovi a vo védskej literatúre. Starí Egypťania využívali Níl na plávanie aj rekreáciu, a to najmä vyššie vrstvy obyvateľstva. Grécke a rímske texty neskôr uvádzajú, že plávať vedel takmer každý vzdelaný človek.

Plávanie v antickom Ríme a Grécku

V antickom Grécku malo plávanie podobný význam ako gramotnosť – o vzdelanom človeku sa hovorilo, že „vie čítať a plávať“ („grammata kai nēkēsin“). Gréci považovali plávanie za dôležitý prvok výchovy a telesnej kultúry, o čom svedčia viaceré filozofické a historické pramene, vrátane Platóna a Aristotela.

V Rímskej ríši bolo plávanie súčasťou telesnej prípravy vojakov. V rímskych kúpeľoch – thermae – boli bežne k dispozícii aj bazény (natatio) určené na plávanie. Historici uvádzajú, že Rímania si cenili plávanie ako súčasť civilizovaného života, zdravého tela i vojenskej disciplíny. História plávania tak v tomto období získava aj spoločenský a kultúrny rozmer.

Stredovek a plávanie – Zákaz či nutnosť?

Stredoveká Európa zažila v oblasti plávania paradox – na jednej strane bolo plávanie nevyhnutnosťou pre námorníkov, rybárov, obchodníkov či vojakov. Na druhej strane sa rozšíril strach z vody, spojený s chorobami a hygienickými predsudkami. Nahota, potrebná pri plávaní, bola vnímaná ako nemorálna, a preto cirkvou často potláčaná.

Niektoré mestá (napr. Londýn) v istých obdobiach dokonca zakázali verejné plávanie, najmä kvôli obavám z „nevhodného správania“. Napriek tomu však história plávania pokračovala v kláštoroch a armádach, kde si niektorí jednotlivci uvedomovali jej praktický význam.

Zatiaľ čo v Európe bola plavecká kultúra v úpadku, v islamskom a ázijskom svete (napr. v Japonsku či Číne) sa plávanie rozvíjalo ďalej – ako súčasť fyzickej výchovy a výcviku.

Vzostup plávania ako športu v 19. a 20. storočí

Zásadný obrat nastal v 19. storočí, keď sa plávanie v Európe opäť začalo vnímať ako prospešná a zdravá aktivita. V Anglicku vznikol v roku 1837 prvý plavecký klub, ktorý organizoval preteky v Londýne. V tom čase dominoval štýl prsia, ale už v 40. rokoch 19. storočia Austrálčania a neskôr Američania vyvinuli kraul, ktorý sa stal najrýchlejším plaveckým spôsobom.

História plávania v tomto období zaznamenáva rýchly vývoj – zakladajú sa národné plavecké federácie, štandardizujú sa pravidlá a vznikajú kryté plavárne. V roku 1888 vznikla Nemecká plavecká asociácia, v USA v tom istom období fungovali už desiatky klubov.

V 20. storočí sa plávanie stalo masovo dostupnou športovou aj rekreačnou aktivitou, súčasťou školských osnov i verejného zdravotníctva.

Plávanie na olympijských hrách – Vývoj a rekordy

Plávanie sa prvýkrát objavilo na novodobých olympijských hrách v Aténach v roku 1896, ale len v mužskej kategórii. Prvé disciplíny prebiehali v otvorenom mori a podmienky boli náročné. V roku 1900 sa plávalo v rieke Seina. Ženy sa do olympijského plávania zapojili až v roku 1912 v Štokholme.

Odvtedy sa olympijské plávanie rozšírilo z niekoľkých disciplín na desiatky pretekov, vrátane štafiet, jednotlivých štýlov a rôznych dĺžok tratí.

Niektoré z najvýznamnejších momentov v plavanie historia na olympiáde:

• Michael Phelps (USA) – 23 zlatých medailí (2004–2016), najúspešnejší olympionik histórie.

• Kristin Otto (NDR) – 6 zlatých medailí na jedinej olympiáde (Soul 1988).

• Významné svetové rekordy v dĺžkach od 50 m až po 1500 m.

Olympijské plávanie sa dnes vysiela po celom svete a patrí k najpopulárnejším športom letných hier.

Moderné plavecké trendy a technologické inovácie

Dnešné plávanie už nie je len o sile a technike. Do hry vstupuje veda, technológia a detailná analýza pohybu. Tréningy zahŕňajú:

• Biomechanickú analýzu techniky (napr. podvodné kamery a senzory)

• Inteligentné hodinky a náramky na sledovanie počtu temp, frekvencie dýchania či zábere

• Speciálne plavky z materiálov, ktoré znižujú odpor vody (napr. Speedo Fastskin)

• Tréningové bazény s protiprúdom, ktoré simulujú rôzne podmienky

Zároveň sa čoraz viac kladie dôraz na mentálnu prípravu, regeneráciu, výživu a individualizovaný tréning.

V oblasti rekreačného plávania sa rozvíjajú plavecké školy, kurzy pre seniorov, deti či osoby s hendikepom. História plávania sa tak spája nielen so športom, ale aj so zdravým životným štýlom.